Vila Mystérií

Východná strana Vily Mystérií s dórskym stĺporadím

Vila Mystérií (tal. Villa dei Misteri) je názov obytnej stavby v antických Pompejach. Vďaka svojím maľbám, zaraďovaným do II. a čiastočne do III. výtvarného štýlu, je jednou z najvýznamnejších pamiatok antiky.

Vila je situovaná severozápadne od mestských hradieb. Prístup k nej je po prejdení Herculanskej brány a Ulicou pohrebísk (Via dei Sepolcri).

Pôvod stavby

Pohľad do Siene mystérií s preslávenými freskami

Najstaršie obdobie vily spadá do raného druhého storočia pred Kr. V tomto čase mala vzhľad skôr klasického mestského domu pravidelného tvaru. Okolo roku 80 pred Kr. prebehla modernizácia celej stavby. Budova bola rozšírená a žískala ďalšie poschodie čím dosiahla vzhľad prepychovej predmestskej vily. Toto obdobie prinieslo vznik mimoriadnych fresiek vrátane svetoznámeho cyklu zobrazujúceho prísne tajné obrady, tzv. dionýzske mystériá.

Po zemetrasení v roku 62 po Kr. stratilo obydlie elegantný vzhľad patricijskej vily a majiteľ sa ho rozhodol predať. Novému vlastníkovi zrejme neveľmi záležalo na zachovaní pôvodného dojmu. Z vily sa postupne stal vinohradnícky dom a neskoršej premene, ktorá by spôsobila zánik niekdajšieho honosného obydlia a zničeniu nádhernej výzdoby, zabránil výbuch Vezuvu v roku 79 po Kr.

Popis stavby

Tancujúci satyr, freska na južnej stene biclinia

Do domu s približne symetrickým pôdorysom sa vstupovalo z východnej strany. Vchádzalo sa širokým vestibulom rozdeleným na dve časti. Na rozdiel od klasických mestských víl za vestibulom nasledoval peristyl a až potom átrium s impluviom.

Celá vila bola obklopená viacerými stĺporadiami rôzneho stavebného štýlu.

Čast fresky v Sieni mystérií. VIII. sekcia - dievča schúlené v lone jednej zo spoločníc je bité okrídleným démonom v rytme úderov činelov, na ktoré hrajú dve bakchanantky. Jedna z nich drží v ruke thyrsos, dlhú posvätnú palicu

Všetky maľby v dome patria do II. výtvarného štýlu, okrem tzv. tablina, miestnosti, v ktorej majiteľ prijímal hostí. V tejto miestnosti rozkošné miniatúry na čiernom podklade s egyptskými motívmi patria do III. výtvarného štýlu.

Dom obsahoval množstvo miestností rôzneho určenia. Zaujímavou miestnosťou z hľadiska ornamentálnej výzdoby bola odpočiváreň s dvoma ležadlami, tzv. biclinium, ktorá sa vyznačovala neobvyklou dekoratívnou výzdobou v II. štýle. K maľbám znázorňujúcim stavby v jedinej zbiehavej perspektíve sa pridávajú malé figurálne maľby, z ktorých zaujme napr. maľba tancujúceho satyra na južnej stene.

Jednou z najatraktívnejších miestností celej vily bola veľká apsidová exedra, ktorá viedla na západ a vďaka trom veľkým oknám v polkruhovom múre poskytovala neopakovateľný výhľad.

Jednoznačne najzaujímavejšou a najcennejšou miestnosťou celej vily je veľký prijímací salón, podľa ktorého bola celá stavba pomenovaná. Sieň mystérií má východo-západnú orientáciu, veľký vchod na západnej a okno na východnej stene. Podlahu pokrýva koberec z mramorových dlaždíc. Celú západnú, severnú a časť východnej steny k oknu zaberajú preslávené fresky. Neznámy miestny umelec na maľbách, rozdelených na deväť sekcií, zobrazil priebeh zvláštneho a prísne utajovaného rituálu, tzv. dionýzskych mystérií. Vlys vysoký tri a široký sedemnásť metrov tvorí rad veľkých obrazov, zaraďovaných do II. výtvarného štýlu, ktoré sa interpretujú ako sled činností spätých s týmto obradom. Predstavujú iniciáciu mladej ženy k dionýzskym tajomstvám, rozšíreným v Kampánii a Etrúrii. Divák je pri pohľade na fresky vtiahnutý do fantastického divadelného predstavenia, prezentovaného dvadsiatimi deviatimi hercami na nepretržitej, slávnostnej a mlčanlivej scéne, plnej hlbokej tajomnosti. Všetky postavy sú zachytené tak verne, že sa považujú za portréty skutočne existujúcich osôb.

Vzhľadom k utajovaniu obradov nie všetci odborníci sa zhodujú na poradí výjavov a na ich význame. Podľa všeobecnej prijímanej interpretácie, sled výjavov začínajúci sekvenciou na západnej stene je takýto:

I - Dievča, ktoré má byť zasvätené, sedí v zamyslení a čaká. II - Malý Dionýzos pod dohľadom ženy predčíta rituál. III - Sediace dievča, ktoré je obrátené chrbtom, vykonáva obeť zmierenia pred obradom, pri ktorom jej asistujú dve slúžky. IV - Starý Silénos sleduje Dionýza s Ariadnou, spieva a hrá na lýru. Vedľa neho hrá mladý satyr na flautu a bakchanantka kojí mladú laň. V - Dievča je vyľakané pohľadom na Dionýza a jeho družinu. VI - Starý Silénos sa dáva napiť dvom mladým satyrom. Opitý Dionýzos sa opiera o sediacu Ariadnu. VII - Dievča odkrýva mystickú schránku s falusom. VIII - Potom, čo dievča uvidela falus, bičuje ju okrídlený démon v rytme úderov činelov, na ktoré hrajú dve bakchanantky. IX - Dievča, zasvätené do mystérií, sa venuje svojej toalete a sleduje sa v zrkadle, ktoré jej nastavuje malý cherub. Ďalší sa kochá v kráse dievčaťa

Vila Mystérií patrí k najlepšie zachovaným monumentálnym celkom Pompejí. Zo sopečnej pemzy ju čiastočne vykopali v rokoch 1909 – 1910; k úplnému odhaleniu stavby prišlo v rokoch 1929 – 1930 skupinou archeológov vedených Amedeom Maiurihom.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vila Mystérií

Zdroje

• S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3
• O. Grau, Virtual Art: From Illusion to Immersion, MIT-Press, Cambridge/Mass. 2002, S. 24-33, ISBN 9780262072410
• A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7